Viewing Room

KRISTIÁN NÉMETH - THE MISSING COLUMN

“it is like a song in the wind

the missing column

the missing rhyme”

- that is how I would try

to grasp

all the contents

which are so dense

and what kristian says?

“that is all. nothing else”

At Home Gallery, 16.10-2.11.2021, Curator: Lucia Gavulová, In cooperation with Štefan Sekáč, Photos: Adam Šakový

247347595_10227912238694574_5006714421481125949_n.jpg

KRISTIÁN NÉMETH - THE MISSING COLUMN, At Home Gallery, Photos: Adam Šakový

KRISTIÁN NÉMETH - THE MISSING COLUMN

Installation

Red carpet

Porcelain copy of column

UNIQUE 1/1

KRISTIÁN NÉMETH - THE MISSING COLUMN

Installation

Red carpet

Porcelain copy of column

UNIQUE 1/1

Na úrovni imaginárneho oplýva nebytie veľkou silou. Ničota, ktorá evokuje rúcanie a vzbudzuje úzkosť nám však v protiklade umožňuje pocítiť skúsenosť bytia. V ľavom stĺporadí portálu v interiéri šamorínskej synagógy novoapsidiálneho typu z roku 1912 chýba stĺp. Na jeho mieste nie je nič. Nosný architektonický prvok absentuje. Absencia je pociťovaná v aktuálnom momente. Jej dôsledkom môžu byť pocity zúfalstva, nádeje, tragickej hrôzy, nostalgickej ľútosti, neistoty, záhady, uľahčenia. Definitívna absencia môže byť sprevádzaná nádejami, obavami, čakaním, ktorých márnosť vyjaví čas.

„To je všetko. Nič viac.“, opakovane sa vyjadril Kristián Németh (1983) na margo pripravovanej výstavy The Missing Column/Chýbajúci stĺp v preňho dôverne známom prostredí šamorínskej synagógy, keď mi približoval svoje úvahy a vysvetľoval zámery inštalácie. Možno ho samého prekvapila radikálna výrazová redukcia jeho výpovede, ako aj istota a paradoxne určitá ľahkosť prístupu, v jeho tvorivých procesoch skôr vzácna. Iniciačným a inšpiračným zdrojom bolo práve nič na mieste, kde mal stáť pilier, jeho absencia, ktorá je v kontexte jeho primárnej funkcie zarážajúca až iritujúca. Tento moment v autorovi po uvedomení si ho počas inštalácie posledného projektu v synagóge (2019) zanechal dojem, ktorý sa rozhodol spracovať v aktuálnej výstave. Najmä po tom, ako sa náhodne našiel fragment stĺpu - jeho hlavica. Zmiznutá tak ostala iba pilierová časť, ktorá ju niesla.

247970925_10227912240334615_3826291192864625995_n.jpg

Inštalácia pozostáva z červeného kobercového podkladu a keramického odliatku nájdenej hlavice. Ten, hoci autenticky kopíruje svoju predlohu, je o 14% menší oproti originálu, čo vyplýva z technologických procesov vypaľovania porcelánových objektov. Spracovanie je sofistikované, plné náznakov, voči divákovi nekompromisné a zo strany autora definitívne. De facto sochárska inštalácia v intímnom dialógu s priestorom je napriek minimálnej forme esenciou všetkých doterajších autorových postupov na časovej osi jeho tvorby. Tie sa menili na škále od väčšej či menšej popisnosti smerom k abstraktnejším, alebo v rámci interpretačných možností obsahov rozvetvenejším formám.

Tvorba Kristiána Németha má niekoľko konštánt, ktorých je inštalácia The Missing Column/Chýbajúci stĺp súbehom. Z hľadiska obsahov možno ako dominujúci prvok vnímať reflexiu vzťahov na všetkých úrovniach: medziľudských, ale i vzťahov človeka k svetu, náboženstvu, politike, histórii a jej aspektom v rôznych kontextoch. Cez to všetko však prednostne skúma vzťah seba samého k zmienenému, hľadajúc a nachádzajúc cestu k dôležitým skutočnostiam s bezprostredným dosahom na osobnú realitu. Významovú rovinu výpovedí akcentuje voľbou materiálu, ktorá je dôležitou súčasťou naratívu. Pod vplyvom skutočnosti, aké sú zmienené vzťahy/väzby krehké, volí nezriedka matérie, ktoré samotné sú fragilné pre svoje charakteristiky a zároveň tak symbolizujú zraniteľnosť a citlivosť, ako sú krištáľ, jemné tkaniny, alebo v danom prípade porcelán.

247626510_10227912241534645_5660328715002751141_n.jpg

Jeho skúsenosť s týmto materiálom je nová. Kristián málokedy identicky opakuje preverené a zaužívané postupy, aj keď cez jednotlivé projekty viac či menej programovo dlhodobo buduje autorský vokabulár, nachádza vlastný symbolický jazyk, vytvárajúc postupne svoju ikonografiu, pracujúc zakaždým s celým rezervoárom vrstiev. No tieto konštanty, na ktorých zároveň stojí jeho už neochvejný umelecký rukopis neustále aktualizuje a posúva. Jeho tvorba tak predstavuje súvislú reťaz, ktorá je napriek krehkosti voľby materiálov vo výstupoch pevná a koncentrovanému pozorovateľovi poskytuje stabilný navigačný systém v jej čítaní vo vývoji a čase. Materiálna forma sa vždy snúbi s ideou, ktorú chce tlmočiť, čo je jedna z charakteristík, sprevádzajúcich definíciu neumelo pôsobiacej alegórie, ktorá prostredníctvom hmoty a fazóny komunikuje myšlienku.

Z hľadiska spôsobu mediácie obsahov sú dôležitými aspektmi tvorby Kristiána Németha práve zmienená alegória a symbolika. Ani v prípade The Missing Column/Chýbajúci stĺp tomu nie je inak - symbolika, ktorú tu zohráva stĺp ako nosný prvok, jeho hlavica, stratená a nájdená, odliata do monochromaticky bieleho porcelánu v kontexte historicky, religiózne i geopoliticky veľmi špecificky definovaného priestoru je zjavná. Jeho tvorbou sa však prepletá aj alegorický moment. V minulosti bola alegória často odmietaná pre jej spojenie s klasicistickým umením, chladom, neživotnosťou. Autor s ňou pracuje súčasným spôsobom. Jeho projekty pôsobia vo výsledku klasicisticky dokonale a až chladne pokojne, čo poukazuje na jeho majstrovstvo v zmysle, že naliehavé celospoločenské témy, ktoré reflektuje, za normálnych okolností často kontroverzného charakteru s explozívnym potenciálom, dokáže vo výstupe podať až so znepokojivým kľudom, „tichou“ dôstojnosťou, nehybnosťou, priam noblesou a akoby „zamrznuté“ v čase, navyše s nespochybniteľnými estetickými kvalitami. Hermeticky, kriticky, jasne, precízne, pričom je osobný i neosobný zároveň, čo utvára príťažlivú ambivalenciu jeho autorského uvažovania. Perfekcionizmus vo výraze je navyše vlastný Kristiánovej povahe a vychádza z jeho osobnostných predispozícií, o čo je znateľne autentickejší.

Z hľadiska formálnych postupov je preňho príznačný vzťah k priestoru a architektúre. Pracuje s nimi s vysokou mierou citlivosti, s konečným výstupom sú v symbióze. Je zjavné, ako veľmi ho zaujímajú pôdorysné riešenia a kompozície, čo možno vnímať opäť naprieč celým spektrom jeho autorských vyjadrení. Repetitívne pracuje v rôznych formách aj s architektonickými prvkami, ako je práve stĺp, objavujúci sa už v predošlých autorových projektoch, alebo kladenie menších, významovo nosných objektov, ktoré sú súčasťou celku diela/projektu na zem, v akcentácii priestorových vzťahov, prezentujúc zároveň výraznú afinitu k sochárskemu uvažovaniu.

Lucia Gavulová